Tam bol štát, ktorý opustil vojny a rozšíril svoje hranice prostredníctvom obchodu a náboženstva.

Kráľovstvo Nri, ležiace na juhu modernej Nigérie, bolo jedným z centier predkoloniálnej Afriky a vo svojej epoche svojho kultúrneho a náboženského a politického významu by sa mohlo dobre porovnať s mestami ako Rím alebo Mekka. Bola to skutočná ríša, ktorá existovala takmer tisíc rokov, pod jej autoritou boli rozsiahle územia obývané mnohými etnickými skupinami a malými kmeňmi..

Hlavným rozdielom kráľovstva od afrických (a väčšiny ostatných) štátov bolo, že vládcovia Nrí opustili vojny s inými národmi ako nástroj politického nátlaku: kráľovstvo posilnilo svoju pozíciu na politickej scéne, pričom využívalo iba náboženský vplyv a kontrolovalo obchodné cesty, ktoré prešli cez jeho územie..

Pohanské náboženstvo Ikeng prekvitalo v krajine, v ktorej bol vysoký minister bohoslužieb zároveň hlavou štátu a podľa miestnych presvedčení mal božskú podstatu. Keď jeden z vládcov kňazov zomrel, kmene sa modlili a čakali na znamenie, ktoré by naznačovalo nástupcu. Keď sa to konečne stalo, dedičom trónu a titul božstva bolo uskutočniť rituálnu cestu pozdĺž rieky Anambra, počas ktorej uskutočnil rôzne magické obrady, prešiel cyklom symbolickej smrti a zmŕtvychvstania, a aby sa na ňom postavil, nové najvyššie božstvo sa rozmazalo. biely íl ako symbol čistoty.

Pre "dobytie" všetkých krajín, Ez Nri ("Ez" v jazdnom pruhu s príslovkou Igbo - "kráľ, vládca") tam poslal jedného zo svojich kňazov, ktorí len silou slov a rituálov vyzvali miestnych ľudí, aby prisahali vernosti božstvu. na ich vodcu, ktorý sa tiež stal verným sluhom.

Až do začiatku 20. storočia Nree poskytlo azyl pre otrokov v úteku a migrantov zbavených života, ktoré britské impérium veľmi nepáčilo, a preto v roku 1911 pokojný náboženský štát prestal existovať a stal sa súčasťou britských kolónií..