Tankmanov list

Čtvrtstoročie po vojne, v hlbokom lese neďaleko Vyazmy, sa do zeme našiel BT tank s jasne viditeľným taktickým číslom 12. Keď bolo auto otvorené, na mieste vodiča boli nájdené pozostatky juniorského poručíka tanku. Mal jednu šarvátku s jedným patrónom a tabletom av tablete mal mapu, fotografiu svojej priateľky a neposlal listy..

25. október 1941.
Ahoj, moje varenie!
Nie, nestretneme sa s vami.
Včera, v poludnie, sme rozbil ďalší Hitlerov stĺp. Fašistická škrupina zasiahla bočné brnenie a vybuchla vo vnútri. Počas jazdy autom do lesa Vasily zomrel. Moja rana je krutá.
Pochoval som Vasilyho Orlova v breze breza. Bolo to svetlo. Vasilij zomrel, bez toho, aby mi povedal jediné slovo, neoznámil svojmu krásnemu Zoyovi a bieločerveným Mashenkovi, ktorý vyzeral ako púpava v chmýří..
Takto zostal jeden z troch tankerov..
Na slnku som išiel do lesa. Noc prešla v agónii, stratilo sa veľa krvi. Teraz, z nejakého dôvodu, bolesť, ktorá horí cez celú hruď, ustúpila a je tichá na duši. Je to škoda, že sme neurobili všetko. Ale urobili sme všetko, čo sme mohli. Naši kamaráti budú prenasledovať nepriateľa, ktorý by nemal chodiť v našich poliach a lesoch. Nikdy by som žil tento život, keby to nebolo pre teba, Varya. Vždy ste mi pomohli: v Khalkhin Gol a tu. Pravdepodobne, kto miluje, je láskavejší k ľuďom. Ďakujem, drahý! Človek starne a obloha je vždy mladá, ako vaše oči, na ktoré sa môžete len pozerať a obdivovať. Nikdy nestarnú, nezmiznú.
Bude to chvíľu trvať, ľudia sa uzdravia rany, ľudia budú stavať nové mestá, pestovať nové záhrady. Ďalší život príde, ostatné piesne budú spievané. Ale nikdy nezabudnite na pieseň o nás, o troch tankeroch.
Budete pestovať krásne deti, budete stále milovať.
A ja som rád, že ťa nechávam s láskou.
Váš Ivan Kolosov